Vždy sa mi páčil bernardín. Moje nové povolanie chatár si pýtalo mať ho. Po dlhom hľadaní sa konečne naskytla možnos, tak som si kúpil prvé šteňa, ktoré nemohlo dostať iné meno ako Bary. Bolo to v roku 1979. Môj život sa vtedy spojil s bernardínom už asi navždy. Stále sa zvyšujúci záujem o toto krásne plemeno ma doviedol k myšlienke, založiť si chovateľskú stanicu. Stalo sa tak v roku 1983. Od vzniku Chovateľskej stanice Od Sliačanky sa dodnes v mojom chove vymenilo niekoľko generácii súk. Celkom bolo odchovaných 103 šteniat. Stále sa držím svojej línie, ktorú oživujem vhodným krytím, alebo doplòovaním o nových jedincov. Podmienkou je, že vždy musia ma v predkoch jedincov z môjho chovu. Šteòatá z mojej chovateľskej stanice a ich potomkovia dosiahli veľa pekných úspechov na výstavách a robili mi dobré meno aj v Nemecku, Poľsku, Česku, Rakúsku, bývalej Juhoslávii a Taliansku. Dnes mám vo svojej chovateľskej stanici jednu krátkosrstú sučku, ako ináč z môjho chovu. Som zakladajúci člen samostatného klubu chovateľov Svätobernardských psov na Slovensku. Po tom čo som od roku 2001 do roku 2005 zastával funkciu sekretára klubu, bol som 1.10.2005 zvolený do funkcie prezidenta klubu. Na konci druhého štvorročného volebného obdobia 7.9.2013 padlo moje rozhodnutie, už do žiadnej funkcie v klube nekandidovať a dať tak priestor iným členom . Radovým členom klubu však zostávam.